Wysoki
Оть'чэ наш, которой в небесях ѥсти,
Имѩ твоѥ ш'вѭти ся,
Ц'ѣсарь'ство твоѥ прийдити,
Воля твоя бѫдь,
На земли и тако ли в небесях;
Хлѣбу нашу насѭшынэго нам жѕэ даждати,
И нам нашэ длуги выбач, кай и мы длужником нашым выбачамы,
И нас в напасти не въведити,
Але нас од непрѣжнего збави;
Ажэтако ц'ѣсарь'ство твоѥ ѥсти ли слава на вѣки вѣков.
Амэн.
Ot'če naš, kotoroў v niebiesiah ўesti,
Imię tvoўe švўǫti sia,
Cўäsar'stvo tvoўe priўditi
Volia tvoўa bǫd'
Na ziemli i tako li v niebiesiah;
Hläbu našu nasiǫšynego nam ždze daždati,
I nam naše dlugi vybač, kaў i my dlužnikom našym vybačamy,
I nas v napasti nie vüviediti,
Alie nas od niepräžnego zbavi;
Ažetako cўäsar'stvo tvoўe ўesti li slava na väki väkov.
Amen.